company logo

Čo by sme mali vedieť o severských poľovných psoch

 

Severské poľovné plemená sú zaradené do skupiny FCI 5 sekcie 2.

 

Západosibírska lajka            Východosibírska lajka          Rusko-európska lajka

Karelský medvedí pes           Nórsky losí pes sivý               Nórsky losí pes čierny

Nórsky Lundehund              Švédsky losí pes                     Švédsky špic

Fínskych špic

 

Využitie jednotlivých plemien v ich rodných krajinách od nepamäti bolo zamerané predovšetkým na lov rôznych druhov zveri. U niektorých už v názve plemena figuruje hlavná lovná zver, napr. karelský medvedí pes alebo nórsky či švédsky losí pes. Univerzálnosť a všestrannosť niektorých plemien však nemá hranice. Napríklad lajky sa v ich rodnej zemi používajú na lov všetkých druhov zveri od lovu bažantov až po medvede, rysy a v minulosti aj na sibírskeho tigra. Ich všestrannosť sa prejavuje najmä v tom, že zver sústavne vyhľadávajú bez ohľadu na to, či sa práve nachádza na zemi, na stromoch, vo vzduch či na vode. Je veľmi ťažké v našich podmienkach tieto plemená zaradiť do niektorej skupiny poľovných plemien. Ich spôsob práce sa nachádza niekde medzi sliedičmi a duričmi. Musíme však jasne pomenovať, že ich práca nie je durenie zveri ale vyhľadávanie a zastavenie zveri. Už ich predkovia boli na tento spôsob lovu stáročia cvičení, aby maximálne pomáhali poľovníkom pri love. Veď načo by bola poľovníkovi na tajge lajka, ktorá by štvala zver a tak v podstate znemožnila jeho ulovenie.  V našich podmienkach takýto spôsob lovu so psom nepoznáme a platné predpisy to ani nepovoľujú. Všetko sa však postupne mení. Z historických dokumentov vieme o veľkých poľovačkách s poľovnými psami na jeleňov, kde na výrade boli desiatky kapitálnych jeleňov. Tieto poľovačky sú už dávno za nami a dnes sa poľuje na jeleňov už len individuálnym spôsobom. Postupne ubúdajú aj veľké poľovačky na diviakov a možno rokmi naše severské plemená nájdu čoraz väčšie uplatnenie.

 

Poľovanie v našich podmienkach dnes

 

I keď na Slovensku sú tieto plemená používané od roku 1978, až posledné roky sa začínajú zaraďovať medzi uznávané poľovnícke plemená. Jeden z hlavných dôvodov bolo limitovanie kohútikovej výšky duričov na 50 cm. Toto obmedzenie v podstate znemožnilo ich doterajšie používanie v poľovníckej praxi. Mohli sa síce používať, ale iba na dohľadávku diviačej a srnčej zveri. Prvá zmena nastala najprv v roku 2012 rušením 50 cm limitu pre duriče. Zásadnou zmenou je však vyhláška č. 489/2013, ktorá naše plemená konečne zaradila medzi štandardné poľovnícke plemená s možnosťou pracovných skúšok JSMP, VSMP, FSMP, LSMP, VP, FD ako aj SD. Toto je stránka legislatívna, všetko ostatné závisí iba od nás. My musíme presvedčiť poľovnícku verejnosť, že naše plemená majú uplatnenie aj v našich podmienkach. Každá usporiadaná akcia, výstava, skúška PUP alebo poľovačka, kde sa zúčastnia naše plemená, musí byť dobrou prezentáciou pre naše plemená.

Dnes zo severských plemien medzi našimi poľovníkmi sú najobľúbenejšie západosibírske lajky a karelské medvedie psy. Počet aktívnych západosibírskych lajok sa pohybuje okolo 200 jedincov a karelských medvedích psov okolo 70 . Máme na Slovensku niekoľko kvalitných jedincov rusko-európskej lajky a prvé jedince nórskych losích psov. Dokonca sa objavil aj prvý švédsky losí pes. Naši poľovníci čoraz viac objavujú v našich plemenách neskutočnú loveckú vášeň, nekonečnú vytrvalosť, ale aj mimoriadnu inteligenciu, čo na jednej strane síce mierne sťažuje ich výcvik, za to však v neskoršom veku neuveriteľným spôsobom im vracia vloženú energiu. Aj keď sa na Slovensku zaradili naše plemená medzi duriče, pri práci je jasne vidieť, že zver neduria, sú schopné vo veľmi krátkom čase vyhodnotiť či majú alebo nemajú zver prenasledovať dlhšie, či tá zver je zdravá, vážne či smrteľne zranená po výstrele, alebo úplne zdravá v dobrej kondícii. A ten najväčší rozdiel oproti klasickým plemenám duričov je, že zver vyštekávajú až keď je nimi zastavená a držaná. Pri dohľadávaní zranenej zveri sú rýchlejšie ako farbiare, sledujú pri tom aj iné stopy a pachy, a keď necítia smrteľnú ranu dohľadávanej zveri pri menej skúsených vodičov aj vybočia a začnú dohľadávať čerstvejšiu stopu. Ale to už je všetko o výcviku.

Žiaľ, dnes na Slovensku je z vyššie uvedeného počtu aktívnych severských psov veľmi nízke percento poľovne upotrebiteľných. Z pozície klubu sme urobili zásadné zmeny v uplynulom roku zmenou chovateľského poriadku a predpisu bonitácie, aby sme jasne deklarovali smerovanie klubu ako chovateľov poľovných plemien. Vytvorili sme priestor pre našich chovateľov, usporiadali výcvikové dni, aby ľahšie zvládali náročnosť pracovných skúšok. V rámci príprav sme usporiadali prvú poľovačku na Slovensku čisto s lajkami. Pre prítomných to bola veľmi dobrá skúsenosť, pri ktorom sa potvrdilo aj to, že aj v našich podmienkach aj na malých priestoroch sa dá s našimi plemenami účinne poľovať a vedia sa prispôsobiť aj na menšie poľovné priestory.

Vieme, že každý začiatok je ťažký, je to však iba na nás, aby sme poľovnícku verejnosť presvedčili o tom, že naše severské poľovnícke plemená oprávnene majú svoje miesto aj na Slovensku.

Imrich  Füle – predseda KCHSPP

 

 



Prevádzkované na Joomla!. Designed by: Tribeca WordPress Theme  Valid XHTML and CSS.