company logo

História Klubu chovateľov severských poľovných psov

Klub chovateľov severských poľovných psov, vznikol ako protest proti nepochopeniu a nezáujmu o riešenie problému chovu severských poľovných psov v klube duričov. Preto niektorý nadšenci a zanietení chovatelia severských poľovných plemien z neho vystúpili a založili nový Klub chovateľov severských poľovných psov. Prvý výbor sa podujal na neľahkú úlohu, ktorá spočívala nielen v založení ale aj v rozšírení klubu a hlavne v snahe dosahovať dobrých chovateľských výsledkov nie len v exterierovej ale aj pracovnej stránke.

 

Z histórie klubu

Prvé severské poľovné psy plemena Karelský medvedí pes (ďalej KMP) k nám boli dovezené z Fínska v 70. rokoch minulého storočia. Svojím typickým špicovitým výzorom budili najskôr nedôveru v radoch poľovníckej verejnosti, ale po preukázaní svojich poľovníckych vlastností si postupne získavali čoraz viac priaznivcov a tak sa u nás následne objavili i ďalšie plemená pôvodom z Ruska a to Západosíbirska (ZSL) a Ruskoevrópska (REL) lajka.
Keďže svojim spôsobom práce sa tieto psy najviac približovali duričom, boli ich chovatelia zaradení do Klubu chovatelú honičú pri vtedajšom ČMS. Po rozpadu Československa bol založený 5.3.1994 samostatný Klub chovateľov severských poľovných psov (KCHSPP) pri SPZ.
Aj keď od počiatku boli KMP aj lajky chované vyslovene ako poľovné psy a pre uchovnenie boli požadované skúšky poľovnej upotrebiteľnosti, pre svoj atraktívny vzhľad sa čoraz viac jedincov dostávalo do rúk nepoľovníkov , čím došlo k poklesu členskej základne klubu, ale aj k znižovaniu počtu chovných psov či súk. Túto nepriaznivú situáciu sa snažil klub riešiť vypustením podmienky absolvovaní skúšok poľovnej upotrebiteľnosti pre získanie chovnosti, resp. ich nahradením skúškami odvahy v diviačom oplôtku, aby sa do chovu dostalo čo najviac kvalitných jedincov. Žiaľ, ani týmto opatrením sa nepodarilo zabrániť zníženiu členskej a chovnej základne KCHSPP.
Pri svojom založení v r. 1994 mal klub 56 členov, v r. 2001 145, v súčasnosti má klub 44 členov, 8 chovných psov a 7 súk troch vyššie uvedených plemien.
Klub každoročne usporiadava klubovú výstavu a skúšky odvahy v diviačom oplôtku, podľa požiadaviek členov aj farbiarske skúšky duričov.

Plemená severských poľovných psov

Okrem u nás chovaných KMP, ZSL a REL sem možno zaradiť Nórskeho losieho psa, Fínskeho špica,Východosibirsku lajku, príp. ďalšie plemená pre ktoré sú charakteristické vzhľad, t.zn. pomerne malé vztýčené uši, hore vytočený chvost a stredne dlhá srsť,v zime z hustou podsadou, ale aj povahové vlastnosti ako je vytrvalosť,zmyseľ pre orientáciu, odvaha a odolnosť vôči nepriaznivým poveternostným podmienkam. Tieto vlastnosti ich priamo predurčujú pre lov rôznych druhov najmä veľkej a nebezpečnej zveri v horských a vysokohorských revíroch.
Psy vynikajú taktiež nadpriemernou inteligenciou, pretože vzhľadom na spôsob ich práce často musia riešiť samostatne zložité situácie.

Využitie v krajinách pôvodu

V krajinách svojho pôvodu sú tieto plemená chované vyslovene ako pracovné psy a ich chovateľmi sú väčšinou majitelia poľovných revírov alebo profesionálny poľovníci.

Karelský medvedí pes je fínske národné plemeno. Pôvodne bol využívaný, ako prezrádza jeho názov, predovšetkým na lov veľkých šeliem. Postupne so znižovaním stavov medveďov a vlkov vo Fínsku sa z ,, kareláka ,, stal špecialista na lov losov. Jeho úlohou pri poľovačke je nájsť losa aj na pomerne veľkom priestore a hlasito ho držať až do príchodu poľovníka, ktorý ho uloví. V poslednom čase bývajú pri tomto love používané aj vysielačky na obojku psa, pretože pes pracuje často v neprehľadnom teréne s obrovským akčným rádiusom..
Lajky v Rusku sú využívané na lov najrôznejších druhov poľovnej zveri. Od pernatej, cez drobnú kožušinovú zver, diviaky až po lov medveďa . Pri love všetkej zveri sú najdôležitejšie schopnosti zver vyhľadať a hlásiť až do jej ulovení. Pri love veľkých šeliem,prípadne inej nebezpečnej zveri sa používajú minimálne dva psy a okrem ich odvahy je veľmi dôležitá aj ich spolupráca, aby nedošlo k poraneniu psov alebo poľovníka.
Rozmanitému druhu lovenej zveri sú prispôsobené aj skúšky poľovnej upotrebiteľnosti.
Psi skladajú skúšky pre každý druh osobitne a následne môžu byť využívané na lov takej zveri pre ktorú získali poľovnú upotrebiteľnosť.
Charakteristickým rozdielom skúšok v krajinách pôvodu severských poľovných psov v porovnaní so skúškami na Slovensku je absencia disciplín poslušnosti. V podstate sa hodnotí iba práca psa po vypustení z remeňa, najdôležitejší je schopnosť nájsť zver a hlasito ju držať. Vo Fínsku pri skúškach na losy sa osobitne známkuje aj frekvencia brechotu psa, čo je veľmi dôležité pre priblíženie poľovníka na dostrel. Ďalším podstatným rozdielom je tiché sledovanie stopy zveri. Zver prekvapená psom z bezprostrednej blízkosti sa proti nemu postaví, ak ho počuje brechať z väčšej vzdialenosti, uniká.
Pre porovnanie uvediem skúšobné disciplíny zo skúšok poľovnej upotrebiteľnosti KMP pre lov losov vo Fínsku. Skladajú sa z 5 disciplín, ktoré sú hodnotené 1 – 10 bodmi s rôznym koeficientom:
Schopnosť hľadať a nájsť losa – koef. 3
Zastavenie a držanie losa na mieste – koef. 3
Sledovanie a opätovné zadržanie odbiehajúceho losa – koef. 2
Intenzita a hlasitosť brechotu – koef. 1
Spolupráca s vodičom a celková ovládateľnosť – koef. 1

Na rozdiel od našich skúšok sa okrem kladných bodov odrátavajú aj body záporné v hodnote 0 – 10 , vždy s koeficientom 1 a to za:
Nedostatočné alebo žiadne hlásenie losa
Prenasledovanie a obrechávanie losa odzadu
Durenie drobnej zveri
Nedostatok poľovnej zaujatosti a vytrvalosti

Od vzniku 5.3.1994, klub prešiel veľmi ťažkou cestou budovania vzťahov a dôvery v kruhoch poľovnej verejnosti. Preto od počiatku sa snažil organizovať klubové akcie podľa potrieb členov. Iste nie všetko išlo bez problémov a uspechy sa striedali z neúspechmi, z ktorých sa klub vždy snažil poučiť a skvalitniť svoju činnosť. Nastal čas, kedy sa klub viac sústreďuje na kvalitu ako na kvantytu. Teraz je potrebné nájsť odvahu a určiť progresívny smer prospešný pre celý klub.

Každá realizácia je ťažká ale má slúžiť rozvoju klubu. Že to nie je vždy ľahké je vidieť aj na členskéj základni. V roku 1994 mal klub 56 členov, v roku 2001 bolo 145 členov a v súčastnosti je 44 členov.

Prvá klubová výstava sa konala v Martine 16. 11. 1996, zučastnilo sa jej 38 psov. Prvá skúška odvahy sa konala 20.4.1996 v Žiari, ktorej sa zúčastnilo 25 psov. Priebežne klub organizuje Klubové farbiarské skúšky.

Záverom je potrebné vysloviť poďakovanie všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o rozvoj klubu, zlepšenie chovu a dôstojnú propagáciu naších plemien.

Autor: p. Ing. Petr Lukš - poradca chovu


 



Prevádzkované na Joomla!. Designed by: Tribeca WordPress Theme  Valid XHTML and CSS.